Boli časy, a nie sú zas až tak dávno zabudnuté, kedy som si nedokázala predstaviť, že zabezpečujem opatrovanie detí niekomu inému a už vôbec nie sebe. Odkedy som matkou, je všetko inak. Nemám problém pár hodín postrážiť dcéru alebo syna kamarátky, práve naopak. Takúto príležitosť vítam, pretože viem, že moji potomkovia budú mať nové zaujímavé podnety a nových kamarátov na hranie. A tým pádom aj ja trochu viac pokoja.
Sme v tom všetky
Nedokážem si už svoj život predstaviť bez drobcov. Dokonca si už ani neviem predstaviť pokojnú noc bez občasného násilného budenia z rôznych, niekedy až neuveriteľných dôvodov. A práve tento pocit ma oprávňuje bez problémov sa postarať aj o šarvancov, ktorí sa mi nenarodili. Je to aj pocit akejsi spolupatričnosti, sme každá v rovnakej situácii a práve my tým pádom vieme najlepšie oceniť, keď máme raz za čas príležitosť zažiť veci aj bez vlastných potomkov. Skrátene povedané, raz pomôžem ja, inokedy zase pomôžu mne. Bez toho by rodičovská dovolenka bola o dosť horšie stráviteľná, aspoň pre mňa. Cítite to podobne?
